PREVENCIA PROBLÉMOVÉHO SPRÁVANIA V TRIEDE

K najdôležitejším faktorom prevencie problémového správania, najmä u žiakov so špeciálnymi potrebami, patrí:

• jasne formulované požiadavky na správanie a prácu žiakov;
• dostatok času venovaného vysvetleniu toho, čo je v triede prijateľné a čo je neprijateľné (oplatí sa na začiatku školského roka venovať tomu viac času, učiť nielen látku, ale aj pravidla správania);
• jasná štruktúra vyučovania a stanovené postupy pre často sa opakujúce činnosti;
• predvídateľnosť a dôslednosť konania učiteľa;
• častý nácvik žiadúceho správania, názorné predvádzanie správneho postupu pri plnení rutinných úloh a príležitostné opakovanie požiadaviek a pravidiel;
• jasne a spravodlivo stanovené dôsledky nežiadúceho správania;
• dôslednosť, trvanie na dovedení práce do konca;
• učiteľovo porozumenie, pružnosť, trpezlivosť;
• predchádzanie problémom preventívnymi taktikami;
• učiteľova pomoc na individuálnej úrovni.

 

Deti so špecifickými poruchami správania a učenia potrebujú zvlášť naliehavo takú triedu, ktorá je štruktúrovaná, a nie chaotická. V prostredí svojej triedy sa potrebujú cítiť bezpečne a zároveň musia presne vedieť, čo sa od nich očakáva z hľadiska učenia a z hľadiska správania.

Naučte žiakov pravidlá (vytvorte si triedny poriadok). Pravidlá by mali byť jasné, jednotné a nemalo by ich byť priveľa. Kvôli ich lepšiemu prijatiu v triede mnohí učitelia umožňujú, aby žiaci sami pravidlá prediskutovali, dohodli sa na nich a spísali ich.

 

Príklad pravidiel pre triedu:

– Prichádzajte na vyučovanie pripravení.

– Sledujte pokyny a plňte úlohy.

– Držte si svoje ruky, nohy a predmety pri sebe.

– K ostatným ľuďom (dospelým aj deťom) buďte milí a zdvorilí.

 

Iný príklad:

1. Sledujte pokyny učiteľa.
2. Dávajte pozor.
3. Samostatnú prácu vykonávajte v tichosti.
4. Snažte sa dať do práce to najlepšie, čo vo vás je.

 

Stanovené pravidlá žiakom odôvodnite. Čas strávený vyučovaním pravidiel a názorným predvedením vhodných spôsobov správania je dobre strávený čas.

Pravidlá (či už spísané alebo nakreslené) vyveste aspoň na jednom viditeľnom mieste. Vyučujte ich pomocou príkladov. Umožnite žiakom, aby dané pravidlá prakticky predviedli. Takéto znázornenie sa dá predviesť vo všetkých ročníkoch. K pravidlám sa potom vracajte a precvičujte ich celý školský rok.

Každú požiadavku na správanie žiakov presaďte nasledovne: 1. požiadavku vysvetlite 2. napíšte ju, 3. názorne ju predveďte, 4. precvičte ju so žiakmi. Príklad: Nácvik hovorenia polohlasom pri skupinovej práci. „Ako taký hlas znie? Je toto polohlasne?“

Pravidlá a požiadavky na správanie písomne oznámte rodičom.

 

Pozitívne posilňovanie

Pozitívne posilňovanie (spevňovanie) žiadúceho správanie sa v triede nedá ničím nahradiť. Je to najlepšia stratégia, ako dosiahnuť zmenu správania žiaka a ako u neho pritom budovať sebaúctu a rešpekt. Vyhľadávajte špecifické prípady, kedy sa žiak správa podľa žiadúcich pravidiel (nachytajte ho, keď je dobrý!). Takému žiakovi dajte najavo, že ste si správne správanie všimli, a pochváľte ho.

Niektoré príklady pozitívneho posilňovania v triede:

• Najlepším posilnením býva zaslúžená pochvala a uznanie.
• Odmeňujte žiakov určitými výsadami (napr. možnosť vykonávať v triede určité práce alebo sa o niečo starať).
• Je dobré, keď sa nepoužívajú „veľké tromfy“ (významné odmeny), ak ich v triede nepotrebujeme. Na začiatok je lepšie, keď sú odmeny jednoduché a drobné.
• Mnohých žiakov k práci motivujú hmatateľné odmeny (samolepky, drobné ceny, dobroty).
• Medzi ďalšie spôsoby pozitívneho posilňovania patria nasledujúce možnosti:

– zvoliť si hru, ktorú je možno zahrať sa s kamarátom;

– zaslúžiť si „voľný čas“;

– Prečítať si alebo prelistovať zaujímavé časopisy;

– počúvať hudbu;

– pracovať s hlinou, so špeciálnymi pomôckami;

– hrať vedúcu rolu v hre, napr. ako kapitán družstva;

– zrušiť svoju najhoršiu známku z desaťminútovky;

– vynechať úlohu podľa žiakovho výberu;

– priniesť do triedy nejakú vec podľa vlastného výberu alebo pred triedou – predviesť niečo osobne významné (zbierku, športovú trofej);

– skrátiť dobu, ktorú je nutné za trest stráviť „po škole“;

– privilégium v určenej dobe mať žuvačku.

 

Jasne sa s triedou dohodnite, ako budú následky dodržiavania a nedodržiavania pravidiel. Ak žiaci pravidlá nedodržiavajú, varujte ich a následky stupňujte. Keď sa žiaci správajú zodpovedajúcim spôsobom, venujte tomu pozitívnu pozornosť.

 

K najrôznejším metódam riadenia správania v triede patrí:

 

Farebne kódované karty: tento grafický systém sledovania správania môžeme rôznymi spôsobmi upravovať. Obyčajne k nemu potrebujeme nástenku s vreckami alebo políčkami pre každého žiaka (označené menom alebo číslom). Všetci žiaci majú na začiatku dňa vo svojom políčku kartu rovnakej farby. Keď niektorý žiak poruší pravidlo – po varovaní – farba karty v jeho políčku sa zmení a nasleduje dôsledok. Pri ďalšom porušení znovu nasleduje zmena farby a prísnejší dôsledok. Po opätovnom porušení žiak obdrží červenú kartu a nasleduje veľmi prísny dôsledok.

 

V tomto systéme začínajú žiaci každý deň s čistým štítom. Pre väčšiu účinnosť triede dovoľte, aby pre každú zmenu farby sama vymyslela zodpovedajúci dôsledok. Ak učiteľ nechce karty žiakov ukazovať pred celou triedou, môže na začiatku každého dňa rozdať žiakom karty základnej farby. Keď je potom potrebné u niektorého žiaka farbu zmeniť, učiteľ pristúpi k jeho lavici a kartu s ním v tichosti a súkromí vymení.

Iným variantom tohto systému je, keď sa každé triedne pravidlo vzťahuje k určitej farbe. Keď žiak určité pravidlo poruší, učiteľ mu vloží do vrecka kartu s farbou zodpovedajúcou porušenému pravidlu. Týmto spôsobom je žiakom celkom zrejmé, čo urobili zle. Po zmene farby sa dôsledky stupňujú.

 

Označené karty: učiteľ necháva žiakov, u ktorých je treba sledovať správanie, odchádzať každý deň domov s kartou označenou určitým písmenom.

 

A – Veľmi dobré správanie. Skvelý deň!

B – Dobrý deň.

C – Dnes to celkom išlo.

D – Dnes sme mali určité ťažkosti.

E – Dnes sa nám vôbec nedarilo.

 

Komunikácia medzi školou a rodičmi: často sa odporúča, aby učitelia posielali domov rodičom informáciu, ako sa dieťa určitý deň alebo týždeň správalo. Využiť sa dá systém farebných kariet, alebo určitý formulár alebo lístok s informáciou. Úlohou žiaka je potom lístok rodičom predložiť k podpísaniu a vrátiť ho do školy.

 

„Finančné“ odmeny a tresty za správanie: niekedy sa dá využiť systém „peňažných“ odmien/pokút za určité správanie. Napríklad rôznofarebným žetónom sa pripíše určitá peňažná hodnota. Potom učiteľ žiakom za dobré správanie „platí“ nasledujúcimi spôsobmi: 1) odmenu získava celá trieda a učiteľ odmeňuje všetkých žiakov žetónmi s určitou hodnotou; 2) odmenu získavajú jednotlivci za plnenie úloh; 3) odmenu získavajú skupiny za spoluprácu pri spoločných úlohách/projektoch. Možnosti sú neobmedzené. Pokuty dostávajú žiaci za priestupky, napr. za chýbajúcu domácu úlohu, vyrušovanie, nesplnenie úlohy. Každý alebo každý druhý týždeň majú žiaci možnosť „kúpiť si“ za svoje „peniaze“ nejaké dobroty alebo výsady.

 

Ako sa problémovému správaniu vyhnúť

K problémovému správaniu často dochádza vtedy, keď žiaci nie sú dostatočne riadení. Kvalitná príprava a využívanie času bez prestojov spravidla problémové správanie úspešne odvráti.

Keď ste v učebni pred začiatkom hodiny, snažte sa deti prichádzajúce do triedy pozdraviť už pri dverách, môžete im hneď udeliť vhodné pokyny. Najlepšie začnete deň, keď sa so žiakmi pekne s úsmevom pozdravíte. Problémovému správaniu tiež zabránite, keď žiakom hneď pri príchode do triedy alebo na začiatku hodiny ešte pred vybavovaním administratívnych záležitostí zadáte k vypracovaniu nejakú krátku úlohu.

Rovnaká zásada platí, keď žiakov preberáte po prestávke, obede, po hodine telocviku, výtvarnej či hudobnej výchove. Buďte v triede včas. Tieto prechodové fázy, kedy žiaci prechádzajú od jedného druhu činnosti k druhému, častokrát bývajú pre deti s ADHD najhoršie.

Dočasné oddelenie problémového žiaka od skupiny alebo jeho odlúčenie od triedy

Dočasné odlúčenie od triedy a oddelenie od skupiny sú pre žiakov s ADHD v mnohých prípadoch nevyhnutné. Neraz sa stane, že tieto deti všetky podnety v triede nezvládnu, čo ich rozruší a spôsobí, že sa prestanú ovládať. Aby sa upokojili a znovu nadobudli sebakontrolu, býva nutné odlúčiť ich od skupiny.

POZOR! Učiteľ by mal dočasné odlúčenie používať s mierou a dieťa by vždy malo vedieť, za aké správanie bolo odlúčené.

Odlúčenie z triedy a oddelenie od skupiny využívajte podľa potreby:

1. V triede odvedením žiaka od rozptyľujúcich podnetov.
2. Pomocou dohody s iným učiteľom (najlepšie v rovnakom ročníku) na možnosti odlúčenia žiaka do jeho triedy. Žiak sa privedie na určitú dobu do tejto „prijímacej“ triedy so samostatnou úlohou.
3. Odvedenie žiaka do družiny.
4. Snažte sa žiaka odlúčiť od skupiny pokojne a pozitívne. Príklad postupu učiteľky pri sedení v krúžku na koberci: „Miško, bola by som rada, keby si mohol sedieť s rukami a nohami v pokoji. Ak to v tejto chvíli nedokážeš, vráť sa naspäť do lavice. Môžeš sa k nám zase pripojiť, až budeš pripravený sedieť bez toho, aby si strkal do ostatných.“
5. Niekedy sa používa tzv. „meditačná stolička“. Žiak si na ňu na určitú dobu sadne, napr. na 3 až 5 minút, aby popremýšľal o svojom nevhodnom správaní.
6. Inokedy učitelia nechajú žiaka sedieť oddelene od ostatných, kým sám nepocíti, že by sa k nim mohol znova pripojiť. Typickou praktickou zásadou určenia dĺžky doby, v ktorej by mal žiak sedieť takto oddelene, býva jedna minúta odlúčenia na rok jeho veku. To znamená, že šesťročný žiak môže dostať celkom šesť minúť odlúčenia alebo oddelenia od skupiny.

 

Dohody o správnom správaní

Spíšte so žiakom dohodu, ktorá špecifikuje, aké správanie sa od neho očakáva a aké spevnenie (odmena) bude nasledovať, ak bola podmienka správneho správania či vypracovania úlohy splnená. Na žiakov metódy usmernenia správania často platia, a mali by sa preto vždy vyskúšať. Je však nutné pamätať si, že účinnosť týchto metód u žiakov s ADD/ADHD nemusí mať dlhé trvanie a že neraz budete musieť svoj systém odmien/pozitívneho posilňovania prepracovať. Nedajte sa však odradiť a vyskúšajte aj iné systémy odmien.

Vplyv blízkosti

Buďte žiakom s poruchami pozornosti alebo problémami v správaní fyzicky nablízku. Pohybujte sa po triede. Účinné býva položiť problémovému žiakovi ruku na rameno alebo priamo pozrieť do očí a v tichosti ho napomenúť.

• Žiaci s ADD/ADHD by mali sedieť blízko miesta učiteľa, ak je to možné, vedľa dobre sústredených detí alebo medzi nimi. Nenechávajte ich sedieť vzadu alebo na inom vzdialenom mieste. Očný kontakt so žiakom učiteľ často lepšie udrží vtedy, keď ho neposadí do prvej rady, ale do druhej. Ani týchto žiakov neposielajte sedieť blízko prírodovedných kútikov, dverí, okien alebo iných rozptyľujúcich vecí.

Osobný vzťah so žiakom

Ak si chcete so žiakom pohovoriť o jeho správaní, vezmite ho bokom. Hovorte s ním pokojne a vecne. Upozornite ho a vysvetlite mu, aké dôsledky ponesie, ak poruší pravidlá. Potom sa podľa svojich slov správajte.

Súkromný rozhovor

Ak nastane problém, pohovorte si so žiakom v súkromí. Snažte sa a) pasívne počúvať (vypočuť žiaka bez prerušovania); b) vyjadriť pochopenie/uznanie (dávajte mu verbálne alebo neverbálne najavo, že ste ho vypočuli); c) aktívne počúvajte (odpovedajte, dávajte mu reflektívne otázky, napr. „Posaď sa ku mne … možno to nejako vyriešime.“ „Neviem celkom iste, či rozumiem, čo máš na mysli. Môžeš mi povedať viac?“).

Snažte sa problém pomenovať z hľadiska špecifického správania a vyhnite sa poznámkam, ktoré naznačujú, že žiak je „zlý“. V tichosti a pokoji mu znovu pripomeňte triedny poriadok a pravidlá, aké správanie je neprijateľné a dôsledky nedodržania pravidiel.

Zásadné sú kontakty s rodičmi.

Podporu rodičov sa snažte získať rozhovormi, telefonátmi a pravidelným, častým informovaním o tom, ako sa dieťa správa a ako pracuje. Pamätajte si: Pri každom kontakte s rodičmi dajte najavo, že o žiaka máte záujem. Nezabúdajte ich každý raz informovať aj o kladných stránkach dieťaťa a o tom, čo mu ide dobre.

Predvádzanie správneho správania

Pre znázornenie špecifického vzorca správania, s ktorým má žiak ťažkosti, využite pomoc žiakov z vyšších ročníkov alebo spolužiakov z triedy.

Vyfotografujte žiakov pri správnom správaní (snímky budú možno musieť byť „nahrané“) a fotografie potom v triede ukazujte. Ak potrebujete svoje požiadavky žiakom pripomenúť, je vhodnejšie fotografiu ukazovať priamo jednotlivcom, než ich rozvesiť po triede. Veľmi účinné býva obstarať si fotografiu žiaka, ktorý riadne sedí a vypracováva úlohu, a pripevniť ju priamo na lavicu. Správny vzorec správania potom žiakovi môžete pripomenúť tým, že k lavici pristúpite a na fotografiu ukážete.

Preventívne signály správneho správania

Preventívne signály predstavujú spôsob, ako vopred zabrániť vyrušovaniu a ako sa vyhnúť konfrontácii so žiakom alebo jeho poníženiu pred ostatnými. Učiteľ si vopred so žiakom v súkromí dohovorí určité ručné alebo slovné znamenia, ktoré žiakovi pripomenú, aby sa ukľudnil, aby dával pozor, aby prestal hovoriť alebo sa hojdať na stoličke. V nasledujúcich prípadoch ide o tiché pripomienky.

Príklady signálov:

• Ak chcete žiakovi naznačiť, aby sa ukľudnil alebo aby sa prestal nevhodne správať, ukážte mu značku semaforu s červeným svetlom alebo značku „Stop“.
• Ak chcete žiakovi naznačiť, aby sa na vás sústredil, choďte priamo k nemu, priamo sa mu pozrite do očí a niekoľkokrát si poklepte na bradu.
• Ak chcete žiakovi naznačiť, aby sa zdvihol a odišiel do inej časti triedy alebo za dvere, zdvihnite obidva palce na rukách nahor.

 

• Ak chcete žiakovi naznačiť, aby začal používať relaxačné techniky a techniky znovunadobudnutia sebakontroly, ktoré sa naučil, napovedzte mu niekoľkými slovami.
• Žiakom môžete rozdať pomocné nápisy alebo farebné karty, ktoré si položí alebo postaví na lavicu. Napr.:
  • Pracujem (zelená karta).
  • Som hotový (modrá karta).
  • Potrebujem pomoc (červená karta).
• Posielajte žiakom krátke, ručne písané odkazy. „Nezabúdaj ________________ .“
• Používajte karty s pripomenutím správneho vzorca správania (písané pokyny alebo obrázkové nápovedy) na lavici žiakov.

 

Zapamätajte si, že vás tieto deti nechcú „zničiť“ a že otravné, rušivé správanie často nebýva zámerné a deti si ho ani neuvedomujú. Pomáhajte im nasledovne:

– Vyhnite sa kritike a zákazom; naučte deti, aký vzorec správania od nich vyžadujete a vysvetlite prečo; dbajte na to, aby vaše požiadavky boli jasné.

– Ukážte, že si žiaka vážite a pokiaľ možno si zachovajte zmysel pre humor!

 

Prevencia problémového správania počas prechodov od jednej činnosti k inej činnosti a v období, kedy výučba neprebieha

Pre žiakov s ADD/ADHD je typické, že prechody medzi jednotlivými činnosťami a obdobie, kedy sa nevyučuje (prestávky), zvládajú zo všetkého najhoršie. Doba medzi jednotlivými činnosťami a vyučovacími hodinami v priemernej triede zaberá celkom asi 15 percent školského dňa. Značné ťažkosti mávajú hyperaktívne deti počas prestávok, pri dochádzaní autobusom, pri čakaní v rade na obed, pri ceste na toaletu atď.

 

AKO MÔŽEME TÝMTO DEŤOM POMÔCŤ?

• Vyhnite sa všetkému, čo by mohlo žiaka zaskočiť. Na akúkoľvek zmenu v obvyklej praxi ho pripravte (ide napr. o rôzne zhromaždenia, besedy s pozvaným hosťom, exkurzia, suplovanie).
• Vysvetlite, čo sa má diať, a naučte žiakov, ako sa treba správať. Pri príprave na blížiace sa zmeny býva užitočné najmä s mladšími žiakmi zmienené vzorce správania precvičiť pomocou hrania rolí.
• Ak chcete žiakov upozorniť, že sa aktivita blíži ku konci a že svoju prácu musia dokončiť, použite rôzne signály. Často sa tieto signály používajú po dobu piatich minút pred koncom činnosti.
• Medzi jednotlivé aktivity, najmä tie, ktoré si vyžadujú dlhé sedenie a intenzívne sústredenie, zaraďujte prestávky na osvieženie a krátke pretiahnutie tela.
• Ku ukľudneniu detí po prestávke, obede či hodine telesnej výchovy použite relaxačné aktivity a cvičenia zamerané na riadenú imagináciu.
• S prekonávaním prechodových fáz žiakovi prakticky pomáhajte. Niektoré deti potrebujú, aby im v týchto fázach učiteľ, jeho asistent alebo iný žiak bol nablízku, dodatočne pomáhal a správny vzorec správania názorne predvádzal.
• Odmeňujte žiakov za hladké zvládnutie prechodov. Niektorí učitelia prideľujú body jednotlivcom alebo sediacim v lavici, alebo žiakov, ktorí sú pripravení

 

 

k ďalšej činnosti.

• Niektorí učitelia za zvládnutie prechodovej fázy odmeňujú celú triedu. Postupujú pri tom tak, že na tabuľu pripevnia kruh, ktorý tam zostane do konca týždňa. Pred začiatkom prechodovej fázy (napr. pred časovým úsekom, kedy žiaci majú upratať po výtvarnej práci, usadiť sa a pripraviť sa na aktivitu nasledujúcu) potom dá učiteľ znamenie a povie im, že bude počítať do určitého čísla. Keď sa všetkým žiakom v triede podarí upratať skôr, než spomínané číslo začujú, učiteľ do kruhu namaľuje kontrolnú značku. Ak sa to celej triede nepodarí, učiteľ poznamená: „Tak snáď nabudúce.“ Ak sa v kruhu do konca týždňa objaví určitý počet kontrolných značiek, trieda získava odmenu.
• Možno bude nutné zaviesť väčší poriadok do priebehu prestávok. Pri hrách robí deťom s ADHD ťažkosti počkať, až na nich príde rad, a potom sa do hry zapojiť. Možno im viac prospeje individuálna alebo súbežná činnosť (napr. hra s obručou, so švihadlom, štafetový beh, hra na žmurkanú a pod.). Niektoré zábavné činnosti by vám mohli pomôcť zorganizovať pomocníci spomedzi starších žiakov.
• svoje nápady sa podeľte so všetkými členmi zboru, ktorí s týmito žiakmi pracujú a tiež s nimi majú ťažkosti. Keď budú viac informovaní o tom, ako na správanie a zvláštne potreby týchto detí dbať, možno im to uľahčí prácu.
• Na samostatnú prácu v laviciach žiakov pripravte nasledovne:
• Uistite sa, že aktivity/úlohy sú vysvetlené zrozumiteľne;
• Napíšte, čo by mal žiak počas danej doby robiť;
• Niektorým žiakom všetko vyjasnite a sprehľadnite ešte podrobnejšie.

 

Ďalšie nápady:

 

• Spíšte zoznam úloh, ktoré majú žiaci splniť. Akonáhle žiak jednu úlohu dokončí, nech si ju zo zoznamu vyčiarkne.
• Používajte k dokončeniu určitého primeraného množstva práce zvukový signál. Za splnenie úlohy žiaka odmeňte.
• Ak je úloha ťažká alebo dlhá, podľa potreby ju skráťte alebo upravte. Nezadávajte takú samostatnú prácu, ktorá by bola veľmi náročná.
• Aby si žiaci mohli vyjasniť niektoré otázky, umožnite im podľa potreby spolupracovať s kamarátom alebo v skupinách.
• Žiakov, ktorí sa počas práce v lavici nechajú ľahko rozptýliť, posaďte do „študijného kútika“ alebo na iné pokojné miesto.
• Aby sa žiaci počas samostatnej práce nemohli na nič vyhovárať, zaistite, aby mali dostatočné zásoby materiálu (pracovné listy, didaktické hry a pod.). Pre nepripravených žiakov si nezabudnite pripraviť materiály naviac (avšak menej zaujímavé).

 

Sandra F. Riefová: Nesoustředěné a neklidné dítě ve škole. Praha, Potrál 1999, (spracovala Mgr. Miriam Matysová, Trenčín, 2018)