Metódy pre spoločnú odpoveď
Než vyvolávať jednotlivých žiakov (čo umožňuje žiakovi s poruchou pozornosti, a nielen jemu „zaháľať“) býva pri kontrole porozumenia látky lepšie vyskúšať iné metódy:
1) Používajte individuálne tabuľky na písanie, na ktoré sa dá písať kriedou alebo fixkou. Keď učiteľ žiakom položí otázku alebo zadá matematický príklad, žiaci odpoveď alebo riešenie napíšu na tabuľku a na znamenie učiteľa ju zodvihnú pod bradu a ukážu tak, aby ju učiteľ videl.
2) Metóda priamych pokynov. Ak dávate žiakom nejakú otázku, natiahnite zároveň napnutú ruku pred seba. Zaistite, aby vás žiaci pozorne sledovali. Potom, čo ste im poskytli nejaký čas na rozmyslenie, ruku nechajte klesnúť (najlepšie s lusknutím prstov alebo iným sluchovým signálom). Na toto znamenie žiaci jednohlasne odpovedia.
3) Metóda ukazovania alebo poklepania. Ak máte na tabuli alebo na spätnom projektore napísaný zoznam určitých slov, ktoré majú žiaci prečítať, alebo zoznam príkladov, ukazujte alebo poklepávajte na jednotlivé slová kriedou alebo ukazovátkom. Vysvetlite žiakom, že keď na nejaké slovo ukážete, musí sa dané slovo snažiť prečítať potichu. Keď na slovo ukazovátkom alebo kriedou poklepete, musia ho vysloviť nahlas. Najskôr dajte žiakom čas na rozmyslenie a potom povedzte: „Ktoré to je slovo?“ a potom naň poklepte. Na toto znamenie všetci žiaci jednohlasne slovo prečítajú. Metóda priamych pokynov je veľmi efektívna pre udržanie pozornosti všetkých žiakov pri čítaní zoznamov a tabuliek.
4) Celá trieda odpovedá áno – nie. Odpovede sa dajú signalizovať rôznymi spôsobmi. Ak žiaci odpoveď učiteľovi signalizujú rukou alebo kartami, mala by takáto komunikácia prebiehať iba medzi učiteľom a jednotlivými žiakmi. Naučte žiakov, aby dvíhali prsty, karty atď. pod bradu, blízko k telu, čelom k vám. Týmto spôsobom sa zvyšok triedy nemôže ľahko rozhliadať okolo seba a odpoveď si skontrolovať. Ako príklad môžeme uviesť:
- Palec hore = áno, palec dolu = nie;
- Zelená karta = áno, červená karta = nie;
- Otvorená dlaň = áno, zatvorená dlaň = nie;
- Šťastná tvár = áno, smutná tvár = nie.
5) Karty so spôsobom riešenia (pre slovnú matematickú úlohu). Žiaci zodvihnú kartu s tým postupom, ktorý je nutný k vyriešeniu problému.
6) Vejár s číslami. Hodí sa na odpoveď celej skupiny na matematické úlohy alebo aj iné otázky. Čísla môžu nahrádzať aj slovné odpovede. Vejáre s číslami sa dajú vyrobiť z očíslovaných prúžkov kartónového papiera, na konci ktorých sa urobí otvor a zopne sa nitom. Žiaci prostredníctvom vejára odpovedajú na matematické zadanie.
Ako žiakov zamerať na plnenie úlohy pri samostatnej práci v laviciach
- Kontrolujte, či sú inštrukcie zrozumiteľné. Predtým, než necháte žiakov v laviciach samostatne pracovať, uistite sa, že sú udelené pokyny jasné a všetci im rozumejú.
- Zadajte také množstvo práce, ktoré je žiak schopný samostatne zvládnuť.
- Ak si žiak s nejakou úlohou nevie poradiť a musí čakať, až sa mu budete môcť venovať, zadajte mu zatiaľ inú, ľahšiu prácu.
- Triedu často prechádzajte a pozorujte. Všetci žiaci potrebujú pozitívne spätné spevnenie. Nešetrite pochvalou na adresu tých, ktorí na úlohe pracujú. Poslúži to aj ako pripomienka pre tých žiakov, ktorí mávajú so zvládaním samostatnej práce problémy.
- Zvážte použitie budíka pre tých žiakov, ktorí úlohy plnia dobre vtedy, keď majú stanovený časový limit.
- Aby ste žiakov motivovali ku splneniu úlohy, používajte zmluvy, tabuľky a rôzne spôsoby usmernenia správania.
- Ak žiak úlohu nesplní, použite metódu poplatkov za správanie a uplatnite prirodzené dôsledky nevhodného správania.
- Pre prácu v laviciach využívajte študijné kútiky alebo iné kľudné miesta.
- Ak si niektorí žiaci potrebujú pri práci v laviciach určité problémy vyjasniť, môžete im prideliť kamaráta alebo partnera, najmä keď práve udeľujte pokyny inej skupine žiakov, ktorá sa zaoberá inou činnosťou.
- Signály, ktorými žiak učiteľovi naznačuje, že potrebuje pomoc. Môžete využívať znamenie alebo farebné karty, ktoré si žiaci položia na lavicu a ktoré upozornia učiteľa, ktorý sa rozhliada po triede, na to, že žiak má ťažkosti.
Metódy pre udeľovanie pokynov:
Obyčajne sa oplatí neponáhľať sa pri udeľovaní pokynov a uistiť sa, že im všetci žiaci rozumejú. Nasledujúce nápady vaším žiakom môžu pomôcť úspešne vaše pokyny plniť.
1) Pokyny udeľujte až potom, čo trieda úplne stíchne.
2) Čakajte, až sa na vás budú všetci sústrediť. Možno, že si budete musieť pozornosť niektorých žiakov vynútiť tým, že k nim pristúpite a zľahka sa ich dotknete alebo im správny vzorec správania inak fyzicky pripomeniete.
3) Látku vysvetľujte jasne, pomaly a výstižne.
4) Keď hovoríte k žiakom, stojte k nim čelom.
5) Pokyny udeľujte multisenzorickými postupmi, tzn. udeľujte ich vizuálne a verbálne. Napr. na tabuľu napíšte pár kľúčových slov, viet, čísla stránok alebo nakreslite obrázkové nápovedy.
6) Názorne predveďte, čo sa má robiť. Ukážte to celej triede.
7) Nezahlcujte žiakov prílišným množstvom pokynov naraz.
8) Ak majú žiaci splniť úlohu do druhého dňa alebo do konca týždňa, mali by si ju zaznamenať do záznamníka úloh. Dbajte na to, aby si úlohu správne zaznamenali a nechajte úlohu napísanú na tabuli alebo inom viditeľnom mieste až do skončenia vyučovania ako pripomienku.
9) Správne pochopenie pokynov celou triedou skontrolujte kontrolnými otázkami.
10) Pre kontrolu nechajte vybraných žiakov udelené pokyny zopakovať alebo preformulovať.
11) Dbajte, aby vaše pokyny boli úplné a aby obsahovali aj to, čo majú žiaci robiť, keď už sú s úlohou hotoví.
ŠTÝLY UČENIA
V súčasnosti vzrastá všeobecné povedomie o tom, že každý z nás má svoj osobitný štýl poznávania, resp. učenia, ktorý ovplyvňuje naše myslenie, správanie, prístup k učeniu a spôsob, akým spracúvame informácie. Pri osvojovaní znalostí o štýloch učenia je nutné, aby učitelia začali procesom sebauvedomenia. Na určenie štýlu učenia je možné využiť mnoho rôznych nástrojov. Učitelia sa musia detailne zoznámiť s vlastným štýlom učenia sa (so svojimi sklonmi, prednosťami i slabými stránkami, obľúbenými oblasťami), a aj s tým, ako svoj štýl učenia prenášajú do triedy, kde vyučujú.
Schopnosť citlivo rozpoznať u žiakov rôzne štýly učenia a lepšie rozumieť sebe aj svojim kolegom je pre učiteľa veľmi cenná. Vďaka nej je totiž lepšie vybavený na to, aby dokázal učiť všetky typy žiakov, vrátane tých, ktorí zápasia v oblasti učenia, emócií a správania s ťažkosťami.
Štýl učenia môžeme definovať ako: „Spôsob, ktorým sa žiak sústredí na novú, zložitú informáciu, ktorým ju spracováva a pamätá si ju.“ Štýly učenia boli tiež popísané ako spôsob, akým človek narába s pojmami, s každodennými situáciami, s tým, čomu dáva v učení prednosť, s prirodzenými sklonmi, a ďalej ako spôsob, akým človek pristupuje k mysleniu a akým najlepšie vníma a spracováva informácie.
Howard Gardner rozlišuje sedem inteligencií a štýlov učenia. Patria k nim:
1) Lingvistický typ, ktorý sa najviac naučí tým, že hovorí, počúva a vidí slová.
2) Logický / matematický typ, ktorý sa najviac naučí triedeným na kategórie či triedy a prácou s abstraktnými vzorcami a vzťahmi.
3) Priestorový typ, ktorý sa najviac naučí vizuálnym znázorňovaním s využitím predstavivosti a prácou s farbami/obrázkami.
4) Hudobný typ, ktorý sa najviac naučí rytmom, hudbou a melódiou.
5) Fyzicko-kinestetický typ, ktorý sa najviac naučí dotykom, pohybom a interakciou s priestorom.
6) Interpersonálny typ, ktorý sa najviac naučí pri spolupráci s ostatnými, tým, že sa s nimi delí o svoje myšlienky a stotožňuje sa s nimi.
7) Intrapersonálny typ, ktorý sa najviac naučí samostatnou prácou, výučbou rešpektujúcou jeho tempo a individualizovanými projektami.
Ako sa prispôsobiť rôznym štýlom učenia a vyhovieť tak potrebám všetkých žiakov
- Všetky nové informácie žiakom predkladajte multisenzorickými postupmi zapájajúcimi rôzne zmysly. Snažte sa, aby žiaci mohli informácie pri výučbe vnímať všetkými zmyslami: sluchom, zrakom, hmatom a pohybom.
- Ak musíte informáciu znova vyložiť, skúste to odlišným spôsobom.
- Pre vizuálny typ žiaka pripravte mapy, grafy, obrázky a diagramy a na spätný projektor/tabuľu píšte farebnými fixkami, perami alebo kriedami.
- Informácie ukazujte, farebne vyznačujte, znázorňujte a predvádzajte.
- Snažte sa informácie zoskupovať a usporiadať ich pomocou grafických metód usporiadania.
- Komplexnému typu žiaka, ktorý skôr, než pochopí jednotlivé časti, musí vidieť celý obraz, ukazujte konečné výsledky.
- Pre auditívny typ žiaka využívajte hlasné čítanie, parafrázovanie myšlienok, hudbu, rytmus, melódiu, diskusiu a kazetové nahrávky.
- Niektorým žiakom veľmi pomáha, keď si môžu látku, ktorú sa potrebujú naučiť, pre opätovné vypočutie nahrať na kazetu. Umožnite im, aby si vaše hodiny nahrávali na kazetové magnetofóny (namiesto písania poznámok).
- Taktilne-kinestetickému (dotykovo-pohybovému) typu žiaka poskytnite veľa praktických aktivít, kedy sa najviac naučí tým, že si veci ohmatá. Pri výučbe matematiky používajte pohyblivé pomôcky, ďalej využívajte dramatizáciu, tanec, pohyb, názorné predvedenie.
- Používajte počítače a hry.
- Ponúkajte žiakom mnoho možností, z ktorých si môžu vyberať (napr. referáty o knihách, vedecké projekty, ústne referáty).
- Snažte sa žiakov do výučby zainteresovať emocionálne.
- Vysvetlite žiakom, prečo je pre nich vykladaná látka dôležitá.
Všetky hodiny je možné usporiadať individuálne, súťaživo alebo kooperatívne. Všetky tri usporiadania majú svoj význam. Výskumy však ukazujú, že najmenej používaným, ale najúčinnejším spôsobom je kooperatívne učenie. Usporiadajte preto svoje hodiny kooperatívne kedykoľvek je to možné. Často žiakom umožňujte pracovať vo dvojiciach alebo skupinách po troch alebo štyroch.
Žiakom s poruchami pozornosti (a v podstate väčšine žiakov) kooperatívne usporiadanie veľmi prospeje, pretože:
- rýchlejšie dostávajú spätnú väzbu,
- nemusia dlho čakať, kým na nich príde rad,
- v malej skupine si najlepšie osvoja a precvičia sociálne zručnosti.
- Niektorí žiaci sa nedokážu venovať úlohe ani v skupine. Napriek tomu sa však zapájajú lepšie než pri individuálnej alebo súťaživej práci.
K iným úpravám prostredia, ktoré berú ohľad na rôznosť štýlov učenia, patria:
- meniť zloženie skupín v triede (napr. podľa záujmu, zručností alebo témy);
- individuálne prispôsobovať aktivity a úlohy (napr. žiakom poskytnite balík aktivít, z ktorých si môžu vyberať);
- ponúknuť triede nejaké súťaživé aktivity (tímové hry);
- umožniť žiakom používať učebné pomôcky (kazetový magnetofón, pomocné tabuľky, kalkulačky, písací stroj, textový editor, pomôcky pre kontrolu pravopisu);
- používať metódy napomáhajúce porozumeniu vo všetkých obsahových oblastiach;
- naučiť žiakov metódu vizuálneho znázornenia. Rozvíjať u žiakov metódu utvárania podrobných obrazov v mysli;
- podporovať u žiakov vyhľadávanie a rozpoznávanie vzorcov (v matematike, literatúre, poézii, prírode, hudbe, tanci);
- čo najčastejšie pri výučbe využívať heuristický, „objaviteľský“ prístup. Umožniť žiakom samostatné experimentovanie a objavovanie;
- učiť žiakov, aby úvahy vysvetľovali a svoje myšlienkové procesy písomne popisovali;
- vnášať do triedy humor;
- pri príprave na hodinu zvážiť, čo žiakov zaujíma;
- naučiť žiakov používať mnemotechnické pomôcky;
- umožnite žiakom uspokojiť svoje fyziologické potreby. Ak sa žiaci fyzicky necítia dobre, nebudú schopní sa na výučbu sústrediť.
Sandra F. Riefová: Nesoustředěné a neklidné dítě ve škole. Praha, Potrál 1999, (spracovala Mgr. Miriam Matysová, Trenčín, 2018)
