V prvej časti (Výchova detí I.) som sa snažila ukázať, aké je dôležité prejavovanie lásky a vytváranie bezpečia v každodenných situáciách. To tvorí základ pre to, aby sme mohli od detí vyžadovať rešpektovanie spoločných pravidiel.
V prvej časti (Výchova detí I.) som sa snažila ukázať, aké je dôležité prejavovanie lásky a vytváranie bezpečia v každodenných situáciách. To tvorí základ pre to, aby sme mohli od detí vyžadovať rešpektovanie spoločných pravidiel.
Väčšina z nás, ak nie každý, vyrástla na príbehoch, rozprávkach, kde dobro zvíťazí nad zlom. Deti príbehy jednoducho milujú. Počas čítania či počúvania rozprávky sa ponárajú do celkom iného sveta.
Väčšina rodičov si myslí, že ich takmer dospelé dieťa už ich lásku a prejavy tejto lásky nepotrebuje tak, ako keď bolo malé. Toto jednoducho nie je pravda.
Už takmer rok, s kratšími prestávkami, sme nútení komunikovať predovšetkým v online svete. Sedíme za počítačom, ak chceme pracovať, ísť na vyučovanie, porozprávať sa s rodinou či priateľmi alebo si nakúpiť.
Mnohí rodičia sa prichádzajú poradiť, ako postupovať vo výchove, aby ich deti „poslúchali”. Skôr než sa začnem venovať stanovovaniu hraníc a výchove k zodpovednosti (Výchova detí II.), považujem za dôležité zdôrazniť nevyhnutnosť vytvorenia pocitu lásky a bezpečia, ktoré by mali všetkému predchádzať.
Nedávno som si všimla u nás v čakárni mamičku s dieťaťom. Sedeli mlčky vedľa seba. Mamička s úsmevom hľadela do svojho mobilu. Jej asi 8-ročná dcérka zanietene manipulovala so svojím tabletom. Spolu sa vôbec nerozprávali.