„Väčšina rodičov si myslí, že ich takmer dospelé dieťa už ich lásku a prejavy tejto lásky nepotrebuje tak, ako keď bolo malé. Toto jednoducho nie je pravda. Dospievajúce deti stále potrebujú lásku, citové prejavy, uistenia a starostlivosť tak ako predtým. A možno ešte viac.“
Ross Campbell
Toto obdobie v živote človeka patrí k jedným z najzložitejších. Dochádza ku komplexným zmenám v oblasti telesnej, psychickej aj sociálnej. Rodičia často svoje deti nespoznávajú, zrazu počúvajú hudbu, ktorá sa im nepozdáva, rýchlo menia nálady, utiekajú sa k priateľom a skúšajú nové, občas aj nebezpečné, veci, menia záujmy. Rovnako to vidia sami tínedžeri. Zrazu vnímajú, že sú iní, sú citlivejší, ich dni sprevádzajú výkyvy nálad, zmeny názorov a túžob. Chcú skúšať nové veci a zároveň sú veľmi vnímaví na to, čo si o nich myslia ostatní. Stávajú sa neistými. A sami seba občas nespoznávajú.
V období dospievania môžeme hovoriť o dvoch fázach:
– Raná adolescencia (puberta) – zahŕňa prvých 5 rokov (cca 10/11r. – 15 r.)
– Neskorá adolescencia – cca 15r. – 20r.
V období dospievania dochádza k mnohým zmenám v telesnej aj psychickej oblasti a dospievajúci sú veľmi citliví na kritiku a posmešné komentáre, pretože bojujú s pochybnosťami o svojom výzore a zameriavajú naň väčšiu pozornosť. Preto je vhodné vyvarovať sa rôznym komentárom na ich vzhľad, aby sa negatívne neovplyvňovalo ich krehké sebavedomie a nezvyšovala sa neistota.
Zmeny v psychickej oblasti súvisia aj so zovňajškom. Patria sem tiež:
– precitlivelosť a vzťahovačnosť, kolísavé často sa mesiace nálady, prevládajú negatívne emócie
– impulzivita a nedostatok sebaovládania
– citové prežitky sú veľmi intenzívne, ale krátkodobé
– emočný egocentrizmus – dospievajúci sú presvedčení, že nikto iný nemá také intenzívne prežívanie a ich pocity sú výnimočné
– typická je nechuť prejavovať emócie navonok
– výrazne skúmajú vlastné vnútro, pozorujú svoje reakcie
– cítia sa nepochopení okolím; často unikajú do fantázie – obranná reakcia
V sociálnej oblasti:
– nízka tolerantnosť voči názorom dospelých, predovšetkým rodičov
– postupne sa odpútavajú od rodičov a hľadajú si svoje miesto medzi rovesníkmi
– výrazná potreba priateľstva, prežívanie prvých lások, prvé sexuálne skúsenosti
Je zjavné, že pre dospievajúcich je toto obdobie zložité. Niekedy nerozumejú sami sebe a pre rodičov je v tomto období často náročné komunikovať s vlastnými deťmi. O niečo ľahšie je to v prípade, ak si rodič so svojím dieťaťom pestuje dôveru a vzťah od malička, ale napriek tomu treba prijať zmeny, ktoré nastávajú v čase dospievania. Avšak nikdy nie je neskoro a ak chceme, aby nás tínedžeri vnímali ako empatických a priateľských a nie ako nepriateľov, majme na pamäti niekoľko pravidiel.
Venujte im pozornosť. Počúvajte očami.
Toto platí u všetkých vekových kategórií. Každý z nás potrebuje cítiť, že nám druhý venuje plnú pozornosť, skutočne aktívne načúva tomu, čo vravíme. Ak sa počas rozprávania venujete ďalším činnostiam a len občas prehodíte nezúčastnené citoslovce, nečudujte sa, ak tínedžer dospeje k presvedčeniu, že nestojí mame či otcovi za to, aby ho počúval. Je možné, že sa
uzavrie a bude sa vám zverovať ešte menej. Neignorujte jeho pocity. Venujte pozornosť počas rozhovoru len svojmu dieťaťu, vnímajte obsah aj tón, môžete využívať rôzne citoslovcia a podporné slová pri rozprávaní sa, doplňujúce otázky, sumarizáciu, napr.:
Uhm… Aha… Áno…
Rozumiem…
To je mi ľúto…
Nečudujem sa, že si smutný/á.
Takže si bol nahnevaný, keď Marek tvrdil, že…
